Najstaršie údaje o reformovanom kostole v Černochove pochádzajú z roku 1600, keď už existoval reformovaný zbor a drevený kostolík , ktorý ešte v tom istom storočí zhorel. Kostol bol rýchlo znovu postavený.Tento drevený kostol existoval aj v roku 1782 . Kresťanský zbor iba neskoršie mal silu vybudovať kamenný kostol. V súčasnosti sa nachádza uprostred dediny. Klasicistický kostol pochádza z roku 1793, pôvodne bol bez veže. Veža bola postavená v roku 1876 pri opravách, ktoré dali kostolu jeho terajší vzhľad. Bol vysvätený dňa 8.júla 1793, o čom svedčí pamätná tabuľa na priečeli kostola . Zaujímavosťou v kostole je drevený strop s imitáciou modrého neba s hviezdami, kamenný oblúk pri vchode do kostola a pamätná tabuľa z roku 1793.
Černochov – okres Trebišov: Tieto fotografie pochádzajú zo začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Napriek tomu, že nie sú veľmi staré, uvádzame ich, pretože zachytávajú udalosť, ktorá dodnes rezonuje v spomienkach obyvateľov Černochova. Fotograf zachytil posledné chvíle odchodu miestneho kalvínskeho kňaza, ktorým bol pán Károl Necly. V obci pôsobil vyše tridsať rokov.
Károl Necly sa do sŕdc obyvateľov obce zapísal ako kňaz, ktorý vždy chránil ľudí, a to aj v čase neustáleho silnejúceho totalitného režimu. V povojnových rokoch sa spolu s veriacimi staral o veľkú cirkevnú záhradu, kde pestovali prevažne zeleninu. Dal tu postaviť aj dve malé vodné zdrže, ktoré slúžili na zavlažovanie cez čerpadlo poháňané naftovým motorom. Každý z tých, ktorí tu pracovali, si potom mohol z úrody odniesť svoj podiel, čo prišlo vhod najmä chudobnejším rodinám. Po tom ako vzniklo JRD a neskôr i štátne majetky, si štátna moc uzurpovala aj na tento cirkevný pozemok. Keď ho fare odňali, kňaz dostal porážku a ochrnula mu pravá ruka. Napriek tomu sa nevzdával a naučil sa písať ľavou. Vo svojich kázňach pokračoval i naďalej.
Kňaza vidíme na prvej z fotografií a spoznáme ho podľa čiernych okuliarov a paličky, bez ktorej už nemohol chodiť. Ako je zachytené na druhej fotografii pred kostolom, na rozlúčku s ním a vyprevadenie na autobus prišla celá obec. A keďže Černochov patrí k oblasti Tokaja, ako dokumentuje tretia fotografia, na rozlúčke nesmelo chýbať ani víno.
Károl Necly sa odobral na dôchodok do Bratislavy, kde už nejaký čas žila jeho manželka.
Obnova strechy kostola
Skoršie začaté rekonštrukčné práce sú ukončené
Na Juhozápadnom úpätí Zemplínskych vrchov, popretkávanými tokajskými vinicami a prekrásnou Černochovskou lúčkou sa nachádza Reformovaný kresťanský zbor v Černochove a jeho kostol, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Bol postavený v roku 1793. Najstaršie údaje o kostole pochádzajú z roku1600, kedy už existoval reformovaný zbor a drevený kostol, ktorý ešte v tom storočí vyhorel. V r.1628 zbor mal aj vlastného kazateľa. Z neskorších iných písomných prameňov a zdrojov sa dozvedáme, že na pozostatku zvyšku dosky z dreveného kostola bol rok 1662. To je teda najstarší istý dátum, ku ktorému sa viaže existencia kostola.Zbor iba neskoršie pozbieral silu na to, aby začal stavať kamenný kostol.
Dnešný kostol bol vysvätený 8. júla 1793. O čom svedčí aj umiestnená pamätná tabuľa na priečelí nad vstupom na vežu zo skoršieho obdobia.Jednoloďový kostol so zvláštnym trojbokým záverom a vysunutou vežou dodnes zachováva svoj pôvodný tvar.
Nepriaznivé počasie v minulosti značne poškodilo strechu kostola, čo bolo potrebné čím skôr obnoviť. Reformovaná kresťanská cirkev a malý Cirkevný zbor v Černochove nebol schopný finančne pokryť náklady spojené s ochranou tak významnej národnej kultúrnej pamiatky. Preto sa obrátil rôznymi projektmi a prosbami o spolufinancovanie projektu opravy strechy kostola.Značná finančná pomoc Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku umožnila posilnenie spráchnivených hranolov, zadoskovanie krovu medzi strechou a interiérom a jeho vyplnenie izolačným materiálom.
V roku 2012 tu žijúci malý kresťanský zbor získal od Košického samosprávneho kraja dotáciu v sume 4.000,- Eur na obnovu strechy kostola. Táto finančná podpora a dar veriacich umožnili opravu zadnej časti strechy kostola (tzv. trojboký záver).
V roku 2013 sa opäť podala žiadosť na podporu nášho projektu aj na Ministerstvo kultúry SR a získali sme 4.000,- Eur.V práci sa opäť mohlo pokračovať, a tak sa nám podarilo obnoviť jednu stranu tzv. severnú časť lode v celku.
V roku 2014 Ministerstvo kultúry SR znovu podporilo náš projekt sumou 5.000,- Eur, a tak sme mohli dokončiť opravu strechy kostola – teraz južnú časť lode v celku, a to v súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.Prácu realizovala autorizovaná pokrývačská firma DUĽA – strechy a izolácie zo Spišskej Novej Vsi.
Bola potrebná spolupráca, obetavosť, aby sme mohli čím skôr práce dokončiť.Týmto by sme sa chceli poďakovať a vyjadriť svoju vďaku Košickému samosprávnemu kraju, Ministerstvu kultúry SR, Krajskému pamiatkovému úradu, Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, Reformovanému kresťanskému zboru v Slovenskom Novom Meste, Reformovanému kresťanskému zboru v Malej a vo Veľkej Bare, bývalým dnes už inde žijúcim členom nášho zboru, neznámym verným veriacim z blízka i z ďaleka, ktorým tiež záležalo na obnove a zachovanie kostola tu žijúcemu kresťanskému zboru, starým vdovám, ktoré boli príkladom v oferovaní.
Vďaka žijúcim a žiaľ už nebohým majstrom a odborníkom, brigádnikom, ktorí vytrvalo pracovali, aby strecha nášho kostola mohla byť tak pekne obnovená.Vďaka patrí aj tým, ktorí sa za nás možno neraz prihovorili, aby naše projekty boli pozitívne posúdené.Vďaka tým, ktorí s pocitom dobrého podali pomocnú ruku s ponukou podporiac nás počas prác (s ubytovaním – kňaz gréckokatolíckej cirkvi zo Stredy nad Bodrogom), usporiadaním spoločenských podujatí ako napr. dobročinný ples, na ktorý prispeli sponzorskými darmi a darmi venovanými do tomboly, povzbudiac tak ľudí na spolupatričnosť a dobrosrdečnosť na tento ušľachtilý cieľ. Vďaka skupine „Veterán“ za dobrú náladu, pomáhajúc nám v našom rozhodnutí. Predovšetkým vďaka patrí Bohu, ktorý nám pomáhal pri našej náročnej práci.
Verní členovia zboru vždy pokladali za dôležitú vec, aby kostol bol vhodným miestom na stretnutie s Bohom. Tí, ktorí majú radi kostol, kde sa ich Boh dotýka svojim Slovom počas biedy, chudoby, zármutku, starostí a utrpenia. Dáva útechu počas strachu a bezmocnosti, dáva silu zniesť každodenné bremená a kríže. Tým, ktorým je dôležité odovzdať príkladne lásku a oddanosť k Bohu. Keď si potomkovia nášho zboru sadnú v kostole medzi staré lavice hrdo spomínajú na to, že sa tu s požehnaným srdcom modlila stará mama s veľkým srdcom a spieval nezabudnuteľný starý otec chváliac a uctievajúc Boha. Tieto spomienky dodávajú silu nášmu malému zboru neustále zveľaďovať, zachovať, udržať túto kultúrnu pamiatku pre ďalšie generácie, čím zachovajú aj vernosť svojich predkov k tejto usadlosti a božiemu chrámu. Veď v ťažkých chvíľach našli v ňom útechu a porozumenie, kde svojimi modlitbami prosili o pomoc.
Stále majú silu sa postaviť na vlastné nohy a ich nadšenie na zachovanie tradícií tejto malej usadlosti a keď je potrebné zabrániť schátraniu, tak sú ochotní opätovne priložiť ruku k dielu, aby udržali a uchovali túto kultúrnu pamiatku aj pre ďalšie generácie.
